Přeskočit na obsah

Reportáž z workshopu historických techník

Počas posledného júnového víkendu sa v nitrianskej Fotogalérii Trafačka uskutočnil zaujímavý workshop. Išlo o historické techniky vo fotografii, ktorým sa účastníci venovali tri dni. Workshop viedla Evla Vlašičová a František Kolář.

Od piatka do nedele si hŕstka fotografických nadšencov vyskúšala, ako sa fotilo pred viac než sto rokmi. Okrem samotných techník si účastníci siahli aj na fotoaparáty, ktoré čo to prežili a väčšina súčasníkov ich pozná už len z historických filmov. Práve nimi si nafotili negatívy, s ktorými neskôr pracovali.

 

Ako prvú historickú techniku vybrali lektori mokrý kolódiový proces.

Ten si vyskúšali účastníci v piatok. Podľa dostupných informácií patrí táto technika k jedným z najstarších. Zásluha za mokrý kolódiový proces sa pripisuje Frederickovi Scott Archerovi, ktorý experimentoval so sklenenými negatívmi a svoj objav predostrel verejnosti v roku 1851. Pri fotografovaní pomocou tohto procesu vznikne vždy len jedna originálna fotka.

f_1

Sklenené dosky a všetky potrebné chemikálie mali účastníci zabezpečené, aby sa dozvedeli, ako táto technika funguje, nemuseli v prvý deň dokonca ani fotografovať. Pozitívy, ktoré neskôr prenášali na sklo, im doniesla jedna z lektoriek Evla Vlašičová.

Účastníci očistili sklo a vybrali si jeden z mnohých pozitívov. Vybratý pozitív potom za pomoci zväčšováka, kolódia, ktorým sklenú dosku obliali, a ďalších úkonov, preniesli na sklo. Doska prešla vyvolaním, ustálením, praním aj sušením. Kvôli agresívnosti chemikálií bolo potrebné počas celého procesu požívať gumené rukavice.

Aby „workshopisti“ získali výslednú fotografiu, museli vykonať viacero úkonov. Oproti dnešnej dobe digitálnych fotoaparátov, keď vidíme výsledok prakticky okamžite, sa tento proces zdal byť zdĺhavým. Výsledky však stáli za to, pretože, ako už bolo povedené, vďaka mokrému kolódiovému procesu vzniká vždy len jediná originálna fotografia.

 

V sobotu prišlo na rad aj fotografovanie.

To sa dialo v okolí Fotogalérie Trafačka. Účastníci tak mohli prejaviť svoju kreativitu, zvolili si miesto, objekt i kompozíciu. Niektorí nasnímali klasické zátišie, iní portrét a ďalší predviedli svoju tvorivosť nakomponovaním nezvyčajných scén. Na fotografovanie sa používali veľkoformátové fotoaparáty, ktoré na workshop priniesol František Kolář.

f_4 f_2

Oba fotoaparáty mali niekoľko desiatok rokov, no napriek tomu boli funkčné. Svojou hmotnosťou a konštrukciou však nie sú vhodné na fotenie, ktoré vyžaduje neustále premiestňovanie. Na účely workshopu sa ale dokonale hodili. Nemohla chýbať ani mníška (čierna plachta), typická pre tieto prístroje.

Účastníci mohli na vlastnej koži otestovať, koľko činností je potrebných, kým je možné stlačiť spúšť. Prvý z použitých fotoaparátov mal spúšť mimo tela „na šnúrke“, druhý drevený dokonca nemal žiadnu a fotilo sa ním tak, že sa na požadovaný čas odokryl objektív a opäť zakryl.

Fotografie, ktoré vznikli počas druhého dňa workshopu, si niektorí účastníci zvládli v tmavej komore vyvolať sami. Iným, ktorí s vyvolávaním fotiek doposiaľ nemali žiadnu skúsenosť, ochotne pomohli prítomní lektori. Zo soboty vzišla fotografia na papieri aj ďalšia na skle.

 

Po posledných úpravách už vzniknutých fotografií patrila nedeľa kyanotypii.

Táto historická technika sa nazýva aj modrotlač a patrí medzi najstaršie kopírovacie techniky. Technický postup bol publikovaný v roku 1842 a uverejnil ho jeden z otcov fotografie a vynálezca ustaľovača John F. W. Herschel. Táto technika patrí k jednoduchým a lacným procesom, a preto sa využívala pre kopírovanie náhľadových kópií, čím vznikali takzvané modráky. Hoci sa kyanotypia vďaka svojej jednoduchosti a nízkej toxicite hodí pre začiatočníkov alternatívnych techník, účastníci workshopu si ju vyskúšali ako poslednú.

f_5 f_6 f_8 f_9

Prítomní si pripravili papiere, ktoré natreli požadovanou chemikáliou a nechali ich vysušiť. Potom si zobrali sklené negatívy, ktoré priložili na papier. Na kopírovanie je potrebné UV žiarenie, ktoré je možné získať zo solária, respektíve špeciálnej pece, alebo na dennom svetle. Hoci bola pec pripravená, keďže išlo o techniky dávno minulé, účastníci sa rozhodli využiť slnečný deň a papiere so sklom vyniesli von. Následne už len pozorovali, ako sa pod UV žiarením ich dielo postupne mení.

Ani v tomto prípade nemohlo chýbať vyvolávanie. Jednoduchosť tejto techniky spočíva aj v tom, že na vyvolanie stačí obyčajná studená voda. Po vysušení vzniká modrý obraz, s ktorým sa dá ďalej pracovať. Tónovať sa môže napríklad tanínom, zlúčeninami zlata, selénu, platiny a podobne. Vyhovujúcim je i zelený čaj. „Workshopisti“ si však vystačili s vriacou vodou, miesta, ktoré obliali horúcou tekutinou, začali meniť farbu na odtiene žltej. Aj pri tejto technike preto vznikali neopakovateľné diela.

Posledný deň workshopu historických techník vo fotografii vyvrcholil výstavou, ktorá sa uskutočnila v nedeľu popoludní pred Fotogalériou Trafačka. Účastníci hrdo rozvešali na šnúry svoje obrázky, ktoré sa im podarilo vytvoriť počas troch dní. Na malú výstavku sa prišiel pozrieť aj vzácny hosť, umelecký riaditeľ festivalu Capalest Michel de Maulne, ktorý pochádza z Francúzska.

Fotografie z workshopu budú súčasťou práve spomínaného festivalu Capalest, ktorý sa uskutoční v polovici augusta 2016 v Banskej Štiavnici. Výsledky trojdňového workshopu konaného v ateliéri a okolí Fotogalérie Trafačka si tak budú môcť pozrieť aj mimo Nitry.

f_10

Umelecký riaditeľ festivalu Capalest Michel de Maulne

 

Text: Lucia Bihuncová

Foto: František Kolář