Přeskočit na obsah

Morena, Morena, za koho’s umrela?

V predkresťanských obradoch starobylých Slovanov bola rozlúčka so zimou a vítanie jari veľmi dôležitá. Zimu reprezentovala Morena (Marmurjena, Kyselica, Murjena, Muria, Morana a ešte iné mená) – pohanská bohyňa smrti a zimy. Morena mala sestru Živu – bohyňu života a leta. Vláda Moreny začínala na jeseň a trvala do konca zimy.  V ľudových obradoch bola zobrazovaná najmä ako slamená baba odetá v roztrhaných šatách. Pravdou je aj to, že na seba často brala podobu krásnej spanilej devy, v ktorej sa zjavovala najmä udatným bojovníkom a čestným ľuďom.

Slovanskí pohania slávili koniec zimy práve vynášaním Moreny a vítaním jari. Tento zvyk je známy nie len na Slovensku, ale aj v Čechách i na Morave (Vynášení Smrti – veľmi krásne hudobne spracoval Bohuslav Martinů v balete Špalíček) a v Poľsku. Na Ukrajine a v Rusku sa koná tzv. Svätenie jari (Zaklikanje Vesny). Mladé dievčatá spievajú veršovačku Žavoronki, žavoronki, priletite, Vesnu – Krasnu prinesite : škovránky prileťte a jar krásnu prineste – slávi sa deň príletu vtákov 22. marca podľa pravoslávneho kalendára. V Rusku sa pečie špeciálne pečivo v tvare hniezdacich vtáčkov (vyzerajú ako naše cesnakové uzlíky). Týmto pohanským zvykom sa inšpiroval aj ruský skladateľ Igor Stravinskij, ktorý v rokoch 1911-1913 skomponoval balet Svätenie jari. Na jeho premiére v r. 2013 v Paríži zažil obrovské sklamanie, lebo vtedajšie západné publikum nedokázalo prijať moderné spracovanie „barbarského“ sviatku v západných končinách celkom neznámeho.

Vynášanie Moreny začínalo tým, že slamenú babu obliekli do šiat a potom ju za spevu dievčat niesli až za dedinu, kde ju zvyčajne zapálili a hodili do miestneho toku, alebo zo skaly. Najmä pre staré dievky bolo dôležité sledovať, na ktorú stranu bude prúd Morenu unášať – znamenalo to, že tam by mal bývať slobodný mládenec. V ľudovej slovesnosti na Slovensku ide často o akýsi dialóg s Morenou. Napriek tomu, že ide o symbolickú porážku bohyne, o prekonanie smrti, celý obrad sa nesie vo veselom, no slávnostnom duchu. Zosmiešňovať bohyňu si ľudia nedovolili.

Všetky tieto rituály sa konajú v období od jarnej rovnodennosti až po kvetnú nedeľu v závislosti od jednotlivých regiónov. Vo Vajnoroch je známa Lésola a vynášanie Kyselice na kvetnú nedeľu.

Slovenský skladateľ a zberateľ ľudových piesní Svetozár Stračina spracoval vynášanie Moreny v hudobnom diele Marmurjena so sólistkou Ankou Hulejovou.  Vitaj jar je aj choreografia Štefana Nosáľa pre umelecký súbor Lúčnica. Na tradičné slovinské ľudové zvyky sa odvoláva aj Marina Abramovič.

Upálenie Moreny a vítanie Vesny je v istom zmysle aktom rovnováhy a kolobehu. Každej z bohýň sa svojím spôsobom dostáva náležitej úcty s vedomím toho, že čo raz skončí, sa v budúcnosti v plnej sile opäť vráti.

Foto: Zdroj internet

Náhledové foto: Evla Vlašičová – Vesna (autoportrét)