„Laura za 107 decibelov a česko-slovenský odboj vo Viedni.“ Hudební NUMEN od Dunaje.
Fotografie má mnoho podob a zabírá široké spektrum osob. Pro mě to není jen osobní záležitost, ale určite i společenská.
Mnohí sa ma často vypytovali, ako robím to, čo robím. Pokúšala som sa vysvetliť, no rýchlo som zistila, že raz vidieť je lepšie, než stokrát počuť, a tak som si povedala, že urobím vo svojom ateliéri deň otvorených dverí.
Zázraky sa dejú, sny sa plnia a žiadna náhoda nie je blbec. Dôkazom sú naše deti, ktoré sme či už plánovali, alebo aj nie.
„Funguje to! Funguje tooo! Fungujeeeeeeee!“ S takým víťazným revom sťa Tarzan som vybehla minulý týždeň z ateliéru a keby som nemala uši, vyzerala by som ako rozkrojená dyňa,
Poslední dobou mě při fotografování nějak zaujaly stromy. Snad za to můžou fotky Josefa Sudka, možná v tom má prsty i Interpretace krajiny Jiřího Trnky. Nevím…
Je tomu zhruba dva roky zpět, co v diskusi pod jednou svojí fotografií použil pojem “interpretace krajiny”. Tehdy možná trochu s nadsázkou, ale tento jeho výraz se ve skupině fotografů, se kterou obvykle komunikuje, ujal.
Nepremyslený nápad vo vyhni znamená mozoľ naviac na dlani.
Někdo má dar o umění mluvit a zároveň ho oživovat. Dělat svou kreativitou radost nejen sobě, hrát si a neustále objevovat nové způsoby sebevyjádření. Ať je vám Evlin Numen inspirací.
Nezvyknem mať nejaké špeciálne hmotné želania na sviatky ako Vianoce a tak, keď sa ma moji pýtali, čo by som chcela pod stromček, povedala som: „Nič. To najdôležitejšie už mám, ostatné si kúpim sama podľa potreby.“
Nedá sa povedať, že žijem rušným spoločenským životom. Som skôr samotár, mám pár skutočných priateľov, veľa kamarátov a veľmi veľa známych, o nepriateľoch nehovoriac. Občas sa však dostanem do spoločnosti, kde sa musím predstaviť, pričom často noví známi konštatujú: „Ach, áno, poznám, fotografujete akty!“
První tahy jsou vždy nesmělé…. Přečtěte si Evlin Numen o zdarech i nezdarech.