Používáte zápisník, deník či poznámkový blok? Tato předelektornická forma zaznamenávání má své kouzlo, ale i úskalí. Příběh Evly Vlašičové ‚Zápisník č. 5 FRIDA a okno v hlave‘.

_

Na strednú školu som nastúpila v porevolučnom roku 1990, keď sa intenzívne prehodnocoval obsah učebníc, učitelia si neboli celkom istí tým, čo nám majú vysvetľovať a vôbec, či sa angličtinu môžeme začať učiť vetou: „Helo, my name is Mr. Novak and I come from Prague.“ Našťastie, matematika, chémia, fyzika, či biológia neboli socialistickou ideológiou poznačené tak ako dejepis, zemepis a slovenčina. Slovenčinárka mala obľúbenú vetu: „Keď ste sprostí, tak si píšte! Aj ja si píšem.“ A my sme písali a písali, lebo nebolo dosť učebníc, v ktorých by sa dalo listovať a čítať.

DSCN5013DSCN5014

 

 

 

 

 

Na univerzite sme opäť všetci písali, lebo skriptá sa nám tradične darilo zohnať až tesne pred skúškou. A tak mi to písanie a zapisovanie ostalo dodnes: rôzne denníčky, občasníky, zápisky o pokrokoch detí, receptáre, skúsenosti uvedomelého fotografovania ….

Prvý raz som začala zapisovať svoje fotografické skúsenosti na svadobnej ceste v r. 2010. Ku každému políčku na filme som mala poznámky o filme, fotoaparáte (lebo tých som používala aj niekoľko naraz), svetelných podmienkach, clone, čase, kompozícii, aby som si po vyvolaní filmu pri prezeraní fotografií vedela vyhodnotiť výsledky a analyzovať chyby. Okrem technických fotografických poznámok som si pripisovala aj myšlienky a nápady, s rozvojom mojich zručností pribúdali aj recepty na techniky, roztoky a rozkresy náročnejších kompozícií. Aktuálne sa blížim k posledným stranám v 7. zápisníku.

DSCN5012DSCN4035

 

 

 

 

 

Pred pár týždňami sa mi však stala nepríjemná záležitosť. Nevedela som si spomenúť, kde som pustila z rúk môj externý mozog č. 5 s názvom Frida, v ktorom som mala poznačené recepty na lithprint, bromolej, vychytávky na olejotlač, rôzne pozitívne i negatívne vývojky a riedenie roztokov.

DSCN5011Starostlivo som prehľadala celý dom, vynechala som len povalu, lebo tam nechodievam. Prehľadala som svoje pracovisko, kde si občas svoje poznámky nosím, no ani tam som neuspela. Keď už nebolo čo viac prehľadávať, odhodlala som sa napísať tento článok a požiadať kamarátov o pomoc. Viem, všetky recepty by som si mohla opäť vygúgliť, ale moje nápady a myšlienky nenájde žiadny internetový vyhľadávač. Premýšľala som o vhodnej odmene pre poctivého nálezcu a so svojím zúfalstvom som sa zverila aj kolegyniam – čo by asi chceli za taký zápisník? Ženské zvedavé! Toľko sa ma vypytovali, kedy som ho naposledy použila a za akých okolností a čo v ňom všetko mám, až som na to prišla! Nechala som ho v krabici s chémiou na farebné filmy. Veď som naposledy vyvolávala filmy z dovolenky uprostred leta, odvtedy som nič nefotografovala, až som celkom zabudla, kde čo mám.

Najvyšší čas začať opäť pracovať, začať realizovať zapísané myšlienky, aby sa nestratili v nejakom zápisníku.

Roztržitá Evla

_

text a fotografie: Evla Vlašičová
(pozn. redakce: povala = půda)