Dnes vám Numen nabízí další čtenářskou historku z temné komory. Autorkou textu i fotografií je Eva „Evla“ Vlašicová. Děkujeme a přejeme, ať si čtení následujících řádků užijete.

Viacerí túto moju veselú historku poznajú z rozprávania, no môžem sa o ňu podeliť so všetkými čitateľmi. Fotografkou som sa stala hneď po narodení prvého dieťaťa – asi ako každá matka. Keď sme kúpili prvý digitál, stal sa zo mňa z večera do rána profesionál, ktorý nafotí všetky požadované ľúbivé fotky, len aby sa čím skôr vrátili peniaze vyhodené za fototechniku. Na zelenom štvorčeku so znalosťou vyhladenia vrások a vybielenia chrupu vo fotošope sa peniaze vrátili do roka.

A6

 Fotografkou som sa stala hneď po narodení prvého dieťaťa – asi ako každá matka.

Vydala som sa za skutočného fotografa a ten mi otvoril oči a vysvetlil mi rozdiel medzi fotografom a majiteľom fotoaparátu. Jasné, že podľa neho som spadala do tej druhej kategórie. Dostala som však možnosť zdokonaliť svoje znalosti a zručnosti a k filmovej zrkadlovke aj prístup k filmom. Samozrejme, aj s obmedzeniami, ktorých filmov sa nemám dotýkať, lebo tie sú určené len pre tých, čo vedia fotiť (Fujichrome Velvia 50). Pravdaže, už aj poslúcham !!! Lenže kto sa vyzná, toho neoklamem a tak muž okamžite zistil, čo som použila a najmä ako. Nezostalo mi iné, len jeho zákaz rešpektovať.

‚Agfa? Toto je film? A len 2 kusy? No to musí byť riadny šmejd, keď je toho doma tak málo. Veď si muž ani nevšimne, ak to použijem.‘

Jedného dňa som tak upratovala a preusporiadavala veci v byte, keď som v jednej z krabíc našla filmy – ako v rodine fotografa. ‚Agfa? Toto je film? A len 2 kusy? No to musí byť riadny šmejd, keď je toho doma tak málo. Veď si muž ani nevšimne, ak to použijem.‘ Bez akýchkoľvek znalostí o čítaní informácií z obalu som film založila do foťáku a veselo cvakala a zapisovala. Film vyfotený, utekám za manželom, nech mi už tradične pomôže s vyťahovaním filmu z kazetky …. Len som sa nestačila diviť všetkým výrazom tváre svojho manžela, keď videl, čo som zasa použila.

A24A toto ti kto vyvolá?“, pýtal sa ma. „Však v labe, „ odpovedám suverénne. „Určite? A v ktorom?“, pokračuje v otázkach. „Však v každom,“ nestrácam istotu. „No, neviem-neviem,“ snaží sa ma spochybniť. Tento raz som začala ja meniť výrazy v tvári. Pri grimase „debil absolútny“ sa nado mnou zľutoval a začal ma učiť, ako sa čítajú informácie na obale filmu, čo ktoré označenie a číslo znamená. Odvtedy si dávam naozaj pozor, čo beriem do fotoaparátu.

Pri grimase „debil absolútny“ sa nado mnou zľutoval a začal ma učiť, ako sa čítajú informácie na obale filmu, čo ktoré označenie a číslo znamená.

Po vysvetlení, že Agfa Scala 200 bol kedysi najlepší inverzný ČB film, som začala pátrať, kto by ho vedel vyvolať. (Tu priznávam, že v tom čase som nevedela vyvolať ani obyčajný ČB film sama.) Údajne najbližší lab, kde moju Agfu spracujú, sa nachádza v Mníchove. Dosť ďaleko a draho na to, že výsledok je neistý. Oslovila som viacerých ľudí a dostala som kontakt na 3 oficiálnych spracovateľov ČB inverzie, všetci traja v Čechách. Napísala som všetkým, odpovedal jeden – pán Oto Horský z Prahy. Ten mi film vyvolal, výsledky ma nesmierne potešili. Druhý kus Agfy som odložila do chladničky na čas, keď budem vedieť fotiť. Vyše 2 rokov som ním nehla, až kým som si vlani v lete nepovedala, že najvyšší čas ho použiť (nie že by som už vedela fotiť, ale dostala som chuť naučiť sa vyvolať inverzný film).

Druhý kus Agfy som odložila do chladničky na čas, keď budem vedieť fotiť. Vyše 2 rokov som ním nehla, až kým som si vlani v lete nepovedala, že najvyšší čas ho použiť

A20

Film som použila na rodinnú dovolenku. Pán Horský sa medzičasom prestalvenovať tmavokomorníckym aktivitám, nuž som zháňala na internete informácie o tom, ako Agfu vyvolať. Napokon som sa rozhodla použiť sadu Fomapan R100. Presne som dodržala návod a po takmer hodine hojdania tanku a vymieňania roztokov som v kúpeľni zavesila svoj prvý vlastnoručne vyvolaný ČB diapozitív. Moja radosť bola nesmierna! Zároveň som si však uvedomila, že na diapozitíve už nezamaskujem svoje nedostatočné zručnosti, že ak chcem na stene premietať pekné obrázky, musím naozaj korektne exponovať a ostriť. Kúpila som ešte ďalšie dostupné Agfy aj napriek tomu, že od r. 2006 sa tento film už nevyrába. Odskúšala som si aj Fomapan R100 a nakúpila do zásoby – veď rodinné fotky sú najpozeranejšie na svete a premietačku doma máme ….

… po takmer hodine hojdania tanku a vymieňania roztokov som v kúpeľni zavesila svoj prvý vlastnoručne vyvolaný ČB diapozitív. Moja radosť bola nesmierna!

Pár mesiacov na to som sa pustila aj do farebného procesu E6. Práca s diapozitívmi ma baví a výsledky ma tešia. A vlastne všetko začalo tým, že som nič o tom nevedela, ale chcela som sa naučiť. Dokonca sa mi podarilo aj nazväčšovať fotografiu z inverzného filmu a to ma teší tiež.