Páteční vernisáži výstavy uměleckých aktů v Hlohovci kraloval velký muž a drobná žena. Slovenský fotograf Ivan Mocko dokazuje, že každá žena může být nádherná. Ivan fotí modelky všech tvarů, inovativně a odvážně, přesto vkusně. Podařilo se mu uspořádat výstavu aktů v instituci, kam chodí všechny věkové kategorie. Jeho maminka je na něj patřičně hrdá. Přečtěte si více v reportáži Evy Vlašičové, která mu výstavu otevřela.
–
Nehanbite sa za to, že sa dívate na nahotu – je prirodzená
S Ivanom Mockom som sa zoznámila cez internet na istom fotoportáli – okamžite ma v záplave fotografií rovnakých vyumelkovaných figurín s voskovou pokožkou zaujala fotografia úplne iná, naturálna, ba priam až surová tým, ako bezostyšne zobrazovala nahú ženu bez retuše, lenže zrelo fotograficky spracovaná.
Ivan do fotografie priniesol sviežosť, suverénnosť občas až hraničiacu s aroganciou, vlastný rukopis zďaleka rozoznateľný medzi inými fotografiami.
Ivan Mocko je predstaviteľ nastupujúcej mladej generácie slovenských fotografov. Za roky, čo spolu o fotografii komunikujeme, si aj napriek vekovému rozdielu výborne rozumieme. Ivanovi sa minulý rok nesmierne darilo na celosvetových fotografických salónoch a za svoje fotografie vyzbieral snáď všetky najvýznamnejšie ocenenia PSA a FIAP. Napriek tomu mi tento mohutný mladý muž pred pár týždňami skromne oznámil, že bude mať výstavu a nemá nikoho, kto by mu ju otvoril. Všetky jeho doterajšie výstavy totiž otváral jeho priateľ, významný slovenský fotograf Tibor Huszár, ktorý svoj boj so životom nedávno dotiahol až do fotografického neba.
Mladým fandím, treba ich podporovať, Ivanovu tvorbu sledujem dlhodobo, tak som mu sľúbila, že mu tú výstavu otvorím, ak mi dovolí. Slovo dalo slovo a ja som začala starostlivo chystať otvárací príhovor pre hostí. Ivanovi sa podarilo to, čo zatiaľ nikomu s podobným fotografickým žánrom – vystavovať akty vo vlastivednom múzeu, v inštitúcii, ktorá prioritne slúži na vzdelávanie nie len dospelých, ale aj detí.
Vernisáž sa konala vo výstavných priestoroch Vlastivedného múzea v Hlohovci dňa 27. júna, posledný školský deň, o 16,30 hod. Netušila som, že bude prebiehať zároveň s otvorením výstavy Piešťanského výtvarného klubu pri príležitosti oslavy 50. výročia založenia. V preplnenej sále s tradičným občerstvením patriacim k vernisáži po úvodnom slove riaditeľa múzea začal rozprávať zakladajúci člen a predseda Klubu Alojz Majerník. Nech mi pán výtvarník odpustí, ale jeho nudný príhovor s nádychom socialistickej nostalgie by uspal aj najzanietenejšieho priaznivca výtvarného umenia. Kým on nekonečne dlho rečnil, mne v hlave mlel mozog na plné obrátky a vopred pripravené vety o Ivanovom životopise, dlhoročnom priateľstve s Tiborom Huszárom a fotografickou cestou k úspechu prestali dávať zmysel.
Musím povedať niečo celkom iné, čo donúti teplom a predošlým príhovorom unavených ľudí nevrhnúť na koláče a víno, ale vybehnúť na poschodie a kochať sa Ivanovými fotografiami. A to som ešte nevedela, že Hlohovec patrí k tradične katolíckemu mestu! Improvizovala som krátko, len veľmi stručne som predstavila Ivanovu tvorbu v zmysle, aké je úžasné dívať sa na ženy na jeho fotografiách a vnímať ich prirodzenú krásu, nie vylepšené miery, nie vyhladené vrásky, nie dokonalú symetriu ….
Ženy na jeho fotografiách, hoci často pôsobia eroticky, nikdy nie sú v pozícii ľahkej koristi mužov, ale sú to hrdé ženy.
…. proste vnímať nádheru prirodzenosti a hrdosť modeliek, ktoré sa nehanbia za svoje kilogramy, či za priveľké, alebo naopak primalé poprsie alebo pozadie. Každá žena totiž chce byť krásna, každá z nás túži, aby nás tak vnímali aj iní, aby sme sa páčili samy sebe, ale aj ostatným také, aké sme. Ivan si dokáže získať dôveru svojich modeliek a tie mu do fotografie dávajú naozaj všetko.
Keď som návštevníkov vyzvala, aby sa nehanbili za to, že sa dívajú na nahotu, atmosféra sa uvoľnila a ľudia sa doslova hrnuli po schodoch na horné poschodie. Ivan si užil svoj večer slávy naplno. Hrdí naňho boli aj jeho rodičia, najmä mama žiarila šťastím a niet sa čo čudovať. Ivan do fotografie priniesol sviežosť, suverénnosť občas až hraničiacu s aroganciou, vlastný rukopis zďaleka rozoznateľný medzi inými fotografiami. Ženy na jeho fotografiách, hoci často pôsobia eroticky, nikdy nie sú v pozícii ľahkej koristi mužov, ale sú to hrdé ženy.
Ivanove fotografie vznikajú digitálnou cestou, sú tlačené na vysoko kvalitný barytový papier, často na nerozoznanie od klasickej zväčšeniny. Autor zároveň garantuje, že z každého kusa je vytlačený len jediný print.
Výstava potrvá do 23. 8. a je prístupná od utorka do piatku 8 -16 hod., v sobotu 13 – 18 hod. Výstavné priestory sú ľahko dostupné autom s miestom pre parkovanie pred budovou, ale aj peši priamo v centre mesta.
_
O autorovi:
Ivan Mocko Narodil sa v Piešťanoch, kde aj momentálne pôsobí. Ako komerčný fotograf pôsobil od roku 2006, venoval sa hlavne fotografovaniu módy a portrétov. Od roku 2008 sa začal venovať prevažne výtvarnej fotografii a vo svojej voľnej tvorbe sa venuje fotografovaniu umeleckých aktov. Hľadá krásu tam, kde ju možno iní nevidia a snaží sa zobrazovať prirodzenosť a vnútornú krásu svojich modelov. Zásadne sa vyhýba retuši a iným kozmetickým úpravám pri postprodukcii. Venuje sa prevažne ateliérovej fotografii a práce s umelým svetlom.
V jeho tvorbe je možné vidieť stopy iných autorov (Jan Saudek, Cindy Sherman, Joel Peter Witkin, Paolo Roversi atď). Svoje práce od roku 2010 vystavoval na niekoľkých samostatných a kolektívnych výstavách doma i v zahraničí (Austrália, India, Srbsko, Čierna hora, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, USA, Bulharsko, Slovinsko, Taliansko, Macedónsko, Japonsko a Česká republika). V rokoch 2013 – 2014 získal niekoľko významných ocenení FIAP (Fédération Internationale de l’Art Photographique a PSA (Photographic society of America) Posledných šesť mesiacov pôsobil ako pedagóg v odbore Fotografický dizajn na SOŠ v Hlohovci.
_