Nádej
Zďaleka som išla, pútnička, za láskou,
dlho som, dušička malá, blúdila
medzi hviezdami.
Prahla som po láske k svojim blízkym,
v ich náručí som nepristála.
Šla som ďalej.
Biele skaly tam vyrastali,
mlčiace ľadové ruže ponúkali,
mrazili, pálili,
pichali ostne do mojej túžby
za láskou.
Jemne som dýchla, hriala malé lupienky
v rukách, na hrudi.
Vnárala som krehké výhonky
do svojej krvi.
Zrzla mi tá.
Skamenievam.
Mama, kde si? Kričím tichým hlasom,
trasiem husou kožou od strachu,
neznámou rečou volám:
Matka, môj anjel nebeský,
modrooká bohyňa, zostúp dolu
z tej nekonečnej výšky!
Ponúkam ti mliečnu cestu, úsmev,
svoje narodenie, teplé telíčko
a prvé ľudské slovo: m a m a .
Mama, chci ma, nezahas svetlo,
ktoré v sebe nesieš.
Inak sa nestretneme.
_
Autorka básně: Lýdia Bujnová
Autorka fotofrafií: Evla Vlašičová