Ztište ostré hlasy. Přicházejí křehké poryvy Martina Chudíka.
V unavenom svetle počuť krehké „asi“,
papierový motýľ z hĺbky plnej studne,
za posledným krídlom stíchnu ostré hlasy,
entropia množín, z ktorých neubudne.
A v tom známom kruhu z prečítaných listov,
každá ďalšia strata zdá sa byť tou istou.
A cez prienik všetkých hľadaní a prianí,
poznanie sa schúli ako pierko v dlani.
*
Foto a text: Martin Chudík