Těší mě, když se autorovi a jeho dílu daří překračovat hranice nejen státní, ale úspěšně boří i ty obrazné. Takovým příkladem je i výtvarnice a fotografka Evla. Skrze reportáž z vernisáže výstavy Evline svety nás autorka zve k nahlédnutí do světa, kde především nic není nemožné.

_

Mal to byť rodinný výlet do krásneho kraja, keď sa deti tešia s rodičmi a dospeláci sa tešia z príjemnej spoločnosti. Nešťastie však nechodí po horách, ale po ľuďoch a tak je niekto z vlastného nešťastia zlý na druhých, alebo niekto nešťastne ochorie a na výlet ísť nemôže. Manžel ochorel, deti sú z mojich výstav otrávené, je to jasné, idem sama.

IMGP6079 – kopie IMGP6092

Ešte skôr, než mi o 6,02 zazvoní budík, som už hore, dávam si životabudič kávu a varím domáci tvaroh. Stíham aj oprať. Posledné prípravy pred cestou, rozlúčka s rodinou a želanie krásneho dňa všetkým. O 9,00 sadám do auta, vyberám sa z Bratislavy na vlastnú vernisáž do Českej Lípy. Deň je krásny slnečný, trocha mrazivý, v rozhlase vysielajú rozprávku pre deti a mládež, pasiem manželových 130 koní a počúvam O troch zlatých vlasoch deda Vševeda.

Za hranicami rozprávka končí a ja sa sústreďujem na český tankodrom. Na Slovensku sa rieši, či sa deti v škole majú učiť o sexe, ale to sa časom naučí každý truľo, kdežto o dopravnej výchove netušia ani mnohí dospelí. A tak sa vlečiem v kolóne za kamiónom, ktorý sa márne snaží predbehnúť iný kamión tou istou rýchlosťou 80 km/h. Občas sa človek musí uhnúť sudu s testosterónom s kosoštvorcom na kapote i na mieste spolujazdca a v strehu treba byť aj pred tými, čo si myslia, že v spätných zrkadlách si majú obzerať vyrážky miesto dopravnej situácie.

IMGP6216 IMGP6116 IMGP6135

 

Kochám sa krásnou moravskou krajinou, fotografujem do hlavy a uvedomujem si, ako s nepravidelných intervaloch popri ceste stoja fotografisti v zelených vestách, bez nápadu a kúska originality všetci cvakajú to isté a následne svoje nevkusné fotografie vnucujú za astronomické ceny náhliacim sa vodičom. Darmo, realizmus je vždy ľahšie zrozumiteľný než abstrakcia a tým pádom aj lepšie vynáša. A nikto nerieši plagiátorstvo.

IMGP6058Synkopický rytmus rockovej opery o Mozartovi mi pomáha nemyslieť na to, že v taký krásny deň sa tiahnem cez celú republiku bez svojich najbližších. Prechádzam Vysočinou a premýšľam o tom, že Čechov výjde lacnejšie obnova lesa po ľadovej kalamite než prestavba tankodrómu na diaľnicu. Za Vysočinou iný kraj, iné svetelné pomery, slnko už nesvieti tak prudko, krajina je zahalená v ľahkom opare ako starodávna nevesta v svadobných šatách. Ani navigácia ma neruší, spolieham sa na tradičný autoatlas na mieste spolujazdca. Míňam Prahu – Stovežatú záležitosť môjho srdca a elegantne pokračujem do Mladej Boleslavi, kde sa stále montujú embéčky, len sa im tak už nehovorí. U Máchova jezera si vzpomínám na jednu svou kamarádku, která se tolik honila, až sama sebe doběhla – radšej ten plyn nebudem toľko dusiť.

IMGP6105 IMGP6130

 

Českú Lípu nepoznám, tak pre istotu predsa len pustím navigáciu. Prítomnosť policajtov v premávke vo mne vôbec nevzbudzuje pocit, že ma chcú ochrániť alebo mi pomôcť, skôr naopak, v strese zapínam diaľkové svetlá, smerovky, aj stierače a samozrejme, už som mimo trasy, z čoho sa ide navigácia zblázniť. O 13,00 parkujem priamo pred Galériou Černý Jeřáb, prostredie však nespoznávam, ale to preto, že minule som bola v Čokoládovni. Majiteľ – organizátor – čokoládový mág Vladimír Dvořáček ma našiel a oslovil cez internet. Slovo dalo slovo, ja som dodala svoje fotografie, on skvelý raut a vernisáž ešte spestril svojou príjemnou hudbou Patrik Pelauch a poéziou ako na mieru písanou k mojim fotografiám predniesla pani Mirka Vamberová.

IMGP6062 – kopieMoja obrovská vďaka patrí aj Vladimírovej žene Lucii, ktorá s mnohými pomocníkmi pripravila úžasné pohostenie a tiež všetkým hosťom, lebo prišli pozrieť moje fotografie aj  napriek tomu, že v meste práve prebiehal masopust, v kine premietali 50 odstínů šedé a v divadle bola nejaká premiéra.

O 22,00 sadám do auta a vydávam sa na cestu domov k mojim milovaným. Pri sile a bdelosti ma drží práve láska a túžba stretnúť sa s nimi. Priznávam, šla som trocha rýchlejšie, ale len toľko, aby sa motor nezavaril. O 2,00 vyčerpaná, no spokojná a šťastná padám do postele, aby som  ešte nabrala síl do nedeľnej školy, ktorú od Nového roka navštevujem.

_

Prádelní kolíčky

Kolíčky, na prádlo, ze dřeva, z plastu, v košíčku mám.
Prádlo bělostné za ně já věším, za ně život přichytám.
Prádelní kolíčky výstřižky drží,
Z magazínů, z časopisů vystřihla jsem,
Na šňůře, plastové, prádelní,
Na chvíli visí tam jen.

 

Kolíčky na život, v nich sevřené toky,
Na nich žena, překrásná, pohled snivý,
Na nohou Popelky botky.

 

Kolíčky, prádelní, nápad bleskl mi hlavou,
Zahraju si na princeznu, marnivou, hravou.
Mám fotky už, úžasné, své, chytím je kolíčkem,
Na šňůru zavěsím, Popelka v šatu překrásném,
Či nahá, na nohou jen botky, šikovně focena,
Šikovně  kolíčky chycena,
Kolíček prádelní, život na něm visí,
Těší ty fotky, vím, dlouho, než
Zešednou, kontury, obrysy zmizí.
 

_

Autorka básně: Mirka Vamberová

_

Fotografie – Vladimír Dvořáček

Výstava Evline svety v galerii Černý Jeřáb v České Lípě je otevřena do 20.3.