Někdo má dar o umění mluvit a zároveň ho oživovat. Dělat svou kreativitou radost nejen sobě, hrát si a neustále objevovat nové způsoby sebevyjádření. Ať je vám Evlin Numen inspirací.

 

Mám vzácnu priateľku, bývalú spolužiačku z univerzity, ja ešte veľmi rada dodávam, že kedysi bola majsterka republiky v behu cez prekážky na 200 m. Naše priateľstvo pretrvalo dodnes a hoci každá má vlastnú rodinu, množstvo povinností a delí nás takmer 200 km, občas sa stretávame.

Raz sme tak spoločne trávili dovolenku v Chorvátsku, bolo to v čase mojich fotografických začiatkov. Hoci som ešte poriadne nerozumela technike, už sme spoločne špekulovali, ako urobiť moje fotografie nositeľné. V družných debatách sme rozvíjali myšlienky a nápady a už sme videli hotové tričká podobne ako kedysi na strelnici pri kolotočoch s obrázkami známych spevákov a kapiel.

Ďalších pár rokov uplynulo, ja som pochopila techniku, ale aj získala nových priaznivcov, ktorí sa dožadovali obrázkov na tričko. A tak som konečne tento týždeň splnila sľub kamarátovi z Prahy. Nie za peniaze, ale za to jeho nadšenie, ktoré občas nad mojimi výtvormi prejavil. Hoci obraz nie je priamo fotografia, je to linoryt vychádzajúci z fotografie a na tričko som ho prekopírovala farbami na textil podľa nasledujúceho postupu.