Nádej

22

Zďaleka som išla, pútnička, za láskou,
dlho som, dušička malá, blúdila
medzi hviezdami.
Prahla som po láske k svojim blízkym,
v ich náručí som nepristála.

 

Šla som ďalej.
Biele skaly tam vyrastali,
mlčiace ľadové ruže ponúkali,
mrazili, pálili,
pichali ostne do mojej túžby
za láskou.

24

Jemne som dýchla, hriala malé lupienky
v rukách, na hrudi.
Vnárala som krehké výhonky
do svojej krvi.
Zrzla mi tá.
Skamenievam.

 

Mama, kde si? Kričím tichým hlasom,
trasiem husou kožou od strachu,
neznámou rečou volám:
Matka, môj anjel nebeský,
modrooká bohyňa, zostúp dolu
z tej nekonečnej výšky!

21

Ponúkam ti mliečnu cestu, úsmev,
svoje narodenie, teplé telíčko
a prvé ľudské slovo: m a m a .

 

Mama, chci ma, nezahas svetlo,
ktoré v sebe nesieš.

 

Inak sa nestretneme.

_

Autorka básně: Lýdia Bujnová
Autorka fotofrafií: Evla Vlašičová