Snáď od narodenia som obklopená knihami a nemala som ešte 6 rokov, čo by som už mohla čítať, keď som vyhrala v speváckej súťaži  v materskej škôlke prvú ozajstnú knihu Medový hrnček od Ľudmily Podjavorinskej s krásnymi ilustráciami Eugénie Lehotskej (Mladé letá 1977). Okamžite som si ju zamilovala. Neskôr, na 6. narodeniny som dostala magnetofónovú pásku Žabiatko (OPUS 1979) s recitovanými a spievanými veršíkmi práve z tejto knižky. Počúvala som ju dlhé roky k zaspávaniu. Texty si pamätám dodnes. Páska našla skazu až v rukách mojich detí.

Žabiatko (audio rozprávka)

 

Tvorba Ľudmily Podjavorinskej bola inšpiratívna nie len pre deti a ich rodičov, ale pre školské a mimoškolské aktivity. V detských divadelných súboroch si deti s veľkou radosťou delili úlohy zvieracích žiakov a pani učiteľky straky podľa básne Do školy.

Na hodinách výtvarnej výchovy sme vyrábali ozajstné maňušky a kulisy k básni Divadlo. Najradšej sme mali veselého Gašparka.

Už takmer 100 rokov sa prváčikovia v škole zabávajú na tom, ako Už ho vezú – prejedeného psa Bodríka, ktorý sa nechal voziť ako pán, hoci ho už brucho prestalo bolieť.

Odvážny, no lenivý vrabec Čimo Čimčara asi nejednému rodičovi aj dnes pripomenie toho správneho puberťáka. Veľmi krásna trocha rozmaznaná Čin si ho rada vezme za manžela aj napriek nesúhlasu prísnych rodičov. Láska však prekoná všetky prekážky a Čimo sa napokon dokáže postaviť na vlastné nohy.  Táto veľmi krásna veršovaná rozprávka bola spracovaná filmovo, divadelne, hercami, bábkami na mnoho spôsobov.

 

Príbeh je stále aktuálny aj v záplave nových hrdinov a dobrodružstiev najmä zo zámorskej produkcie. Podjavorinskej veršíky pre deti sú plné láskavého humoru. Napriek tomu, že vlastné deti nikdy nemala, mala k deťom vzťah a tie ju často volali teta Ľudmila. Aj ja som ako dieťa chcela stretnúť tú pani, čo píše tie milé básničky, no keďže už nežila, vymodelovala som si z hliny aspoň jej sošku.

Ľudmila Podjavorinská (rodným menom Riznerová (26. 4. 1872 – 2. 3. 1951) je v kontexte slovenskej literatúry uznaná ako vôbec prvá poetka vďaka zbierke básní Z vesny života (1895). Svoju tvorbou nebola orientovaná len na detského čitateľa a za literárnu prácu jej bol v r. 1947 udelený titul národná umelkyňa. Žila sama, no samotu nevnímala negatívne: „Samota je mojím živlom, ako má ním byť každému tvoriacemu človeku. Všetky moje detské knihy viem naspamäť a neraz recitujem veršíky a smejem sa.“

Viac o živote a diele Ľ. Podjavorinskej na stránkach.