Ťažko sa bežným ľuďom vysvetľujú Božie úmysly, či už prichádzajú v podobe potopy, býka, zlatého dažďa, alebo ducha svätého. Jedno však majú spoločné: tajomstvo počatia, ktoré naša myseľ neobsiahne aj napriek pokroku vedy a techniky.
Dieťatko je vždy akýmsi vyvrcholením partnerského vzťahu muža a ženy, kde sa prirodzene predpokladá prítomnosť ženy ako matky a muža ako otca. Nie každému dieťaťu je dopriate poznať svojich skutočných rodičov a nie každému rodičovi je dopriate vychovávať svoje vlastné dieťa. Práve končí obdobie, keď sme intenzívne prežívali prítomnosť Božej rodiny s malým Ježiškom. Biblický príbeh Márie a Jozefa pozná každý kresťan a u nás aj každý neznaboh.
Moje zamyslenie sa týka Márie ako budúcej matky a jej partnera Jozefa, ktorý musel uveriť, že bude vychovávať nie svojho, ale Božieho syna. Máriine tehotenstvo a materstvo sa nikde v biblii nerozoberá, matka je prítomná samozrejme a pasívne.
Tehotenstvo, pokiaľ je chcené, je jedným z najkrajších období v živote ženy. Každá mama sa teší na okamih, keď konečne uzrie tváričku svojho bábätka, každá mama sa na túto chvíľu pripravuje.
Romantika končí, ak si uvedomíme okolnosti narodenia Božieho syna. Čomu všetkému musela čeliť Mária počas tehotenstva? Ako sa cítila, ak na ňu ukazovali a ako sa cítil Jozef? Zlé jazyky vedia ublížiť najviac. Dôkazom nedôvery je aj skutočnosť, že Mária porodila v maštali. Až príchod troch mudrcov sňal z Márie časť starostí o pôvode dieťaťa. To, že sa prišli pokloniť novorodeniatku osobne, potvrdzuje Máriin status Bohorodičky a Jozefa ako ľudského otca. Z prameňov nie je jasné, či Jozef s Máriou mali ešte ďalšie deti. Narodením Ježiša však Máriin údel nekončí. Je jednou z tých, ktorá prežila smrť vlastného dieťaťa, to je už ale iný príbeh.
Madonna s nemluvniatkom sa naveky stali inšpiráciou nie len pre mnohé výtvarné zobrazenia, ale aj pre básnikov i muzikantov. Ľudová tvorivosť sa krásne pretavila do kolied, v ktorých ľudia dobrej vôle želajú bábätku to najlepšie, na čo si len vedia spomenúť.
Osobne si myslím, že je jednoduchšie byť obyčajnou matkou obyčajných detí. Som vďačná tomu „duchovi“, s ktorým deti mám a tomu „Jozefovi“, ktorý mi pomáha starať sa o ne.
Lászlo Tolcsvay: Evanjelium o Márii 1992 – u nás v réžii Jozefa Bednárika