„Laura za 107 decibelov a česko-slovenský odboj vo Viedni.“ Hudební NUMEN od Dunaje.

Keď som pred pár mesiacmi počula v rozhlase konečne po dlhom čase novú pieseň so skutočným spevom a zmysluplným textom, písala som manželovi sms: syty zensky hlas, vynikajuca hudba, sem-tam pohvizdovanie a krasny poeticky text. Odpísal mi: viem, co mas na mysli, neviem ako sa to vola, ani kto to spieva.

Zapamätala som si text z prvého počutia, doma som zadala do gúglu a ochvíľu som už počúvala LP a jej Lost on you. Pohľad na videoklip ma trocha zmiatol, interprét je podľa hlasu žena, no vyzerá ako chalanisko. Opäť pomohol internet vševedúci a už som vedela, že je to 35-ročná americká speváčka Laura Pergolizzi.

V rámci udržiavania dobrých vzťahov píšem list kamarátke, okrem iného aj to, ako celé dni počúvam skladby od LP, pri ktorých mi ide robota od ruky. O pár dní zvoní telefón a milá kamoška mi volá: „Evli, prepáč, na vernisáž Ti neprídem, lebo 2 akcie po sebe si nemôžem dovoliť a chcem ísť na koncert do Viedne.“ Čudujem sa na aký koncert: „Veď ja nespievam, ale fotím J „. Zasmiali sme sa spoločne. „Idem na koncert LP,“ počúvam v mobile a neverím vlastným ušiam.  LP bude tak blízko? Neúčasť na vernisáži je okamžite ospravedlnená a pýtam link na objednanie lístkov. Asi by som ani na vlastnú výstavu nešla, keby sa termíny kryli. Volám manželovi a ešte z roboty organizujem spoločný výjazd za kultúrou do neďalekého zahraničia.

Ashley Champaigne - LP

Nastal deň D a spoločne vyrážame do Viedne. Ideme na istotu podľa navigácie, pre každý prípad dostatočne zavčasu, aby sme obsadili čo najlepšie miesto pod pódiom. Parkujeme celkom elegantne v mieste určenia. Po jarnej skúsenosti som si pribalila aj topánky, aby som zbytočne nevzbudzovala pozornosť. Hľadáme podľa čísla, no nič na ulici nevyzerá ako kultúrny stánok, kde by sa koncert mohol konať. Kamoška vybaľuje navigáciu pre peších, manžel oprašuje nemčinu a spytuje sa okoloidúcich. Skupinky s mobilmi v rukách podobne ako my hľadajú klub U sivého pstruha. Našli sme, radíme sa do narastajúceho davu a počúvame rozpravy poblíž stojacich. Tým rozumieme, pricestovali z Brna. Počujeme aj našincov a čochvíľa sa čudujeme, že sa nejaké lístky ušli aj domácim. Za hodinu čakania sme zapriadli družnú medzinárodnú debatu, v dobrej nálade sa celá skupina dostávame dnu, odkladáme bundy a hľadáme optimálne miesto s dobrým výhľadom a predpokladom kvalitného zvuku. Sme medzi prvými, ešte si môžeme vyberať. Akosi intuitívne sa zomkneme čo najbližšie ramenami k sebe a cez česko-slovenský živý plot bližšie k pódiu už neprenikne ani myš, môže sa vyhrážať po nemecky, po rusky aj po turecky.

Začiatok koncertu z neznámych príčin presunuli o pol hodiny neskôr, vnútri stúpa teplota, mizne kyslík a pribúda fanúšikov. Najprv sporadicky, potom pomerne pravidelne sa z publika ozýva piskot, ujúkanie, vyvolávanie LP na pódium. Ani 15 minút po plánovanom začiatku LP  nevidieť ani nepočuť – asi to tiež nevie nájsť, smejeme sa. Kričíme: „ElPí, nepi!“ Ktosi pripomenie, že LP neznáša oslovenie Laura a už aj vzuchom letí 107-decibelový mužský krik: „Laura!“ Takto ešte niekoľkokrát a o 10 minút deväť vybieha na pódium krpaté vlasaté charizmatické žieňa s nekonečným hlasom a nádherným úsmevom.

Ak niekedy Sirény na svoj spev vábili moreplavcov na smrť, tak LP je isto prevtelená Siréna, aj keď našťastie zatiaľ od jej spevu nikto neumrel. Spieva čisto, s plným nasadením, živo komunikuje s publikom a po takmer 2 hodinách bez nejakej extra veľkej rozlúčky odchádza. Nenecháme sa odradiť, voláme ju nazad, tlieskame, kričíme, jačíme, hulákame. Laura prichádza, dá ešte Forever for now a celkom na záver opakuje Lost on you na naše želanie.

Síce sa od anglicky slabo zdatného publika nedozvedela, čo je pre Viedeň typické, ďakuje nám za prejavenú priazeň a s obrovským úsmevom odchádza do zákulisia a my domov. Nohy boľavé z dlhého státia na jednom mieste, hlasivky vykričané, že ledva dokážeme hovoriť o svojich dojmoch, ale spokojní a šťastní, lebo sme zažili kvalitnú muziku a profesionálny výkon americkej klubovej hviezdy. LP je dôkazom toho, že žena nemusí mať prsia ako balóny a ústa ako kačací pysk, stačí makať a nevzdávať sa, nenechať sa odradiť prvotným neúspechom a odmena sa dostaví.

Na internete je možné o nej nájsť veľa informácií od jej začiatkov doposiaľ.

 

Foto: Ashley Champaigne photography