Lyrika brnká na struny duše. Rena a Janka se opět naladily na stejnou notu.
_

 

Ja viem, ako sa cítiš (psie oči, tie pravé)

 

keď ešte aj tá voda horí
a jediné, čo vstáva z mŕtvych
sú tie tvoje nočné mory
čo sa šuchcú apaticky po kútoch –

 nina

dlhobradé staré panie
v zaprášených príliš veľkých papučiach
rozpačito žmúriac prosia
už nás nechaj tak, človeče,
už nás nechaj spať!

 

Ja viem, ako sa cítiš,
však vidím ti to na očiach.
_

 

Fotografie: Renáta Černayová
Báseň: Jana Melcerová