Dnes přivítáme v Lyrice dvě nové tváře. Fotografku Renu a poetku Janku – kamarádky, které se ve své tvorbě navzájem inspirují. Jedna z nich miluje oddanost psů i nezávislost koček a při procesu tvorby zažívá extázi hned na třikrát. Ta druhá zase zbožňuje dobrou kávu a věří, že poskládaná písmena mají svoje barvy, vůně, chutě i nálady.

_

Spring in the jar

10169456_730727896950249_6629841297667228246_n

*Keď jar, tak „in the jar“,*

*jar plná siločiar,*

*čo strhnú ťa so sebou, divoké žriebä,*

*a zrak je v tom zasa raz nevinne.*

*To priesvit hrá na skle jak slnečný hrebeň.*

 

*Keď „in the jar“ sa skryje jar,*

*v nej prezimuje tvoje Ja.*

———————————————————————
(Pozn. redakce: žriebä = hříbě)

 

_

 

Autorky se představují:


Renáta Černayová (fotografie)

 

„Neviem čo o sebe napísať, ale najviac ma asi charakterizuje moja ambivalentnosť.
Jednoducho som technik, inžinier, s umeleckými vlohami.
Alebo som aj tá, čo zbožňuje oddanosť psov a nezávislosť mačiek, miluje
vôňu kože a dažďa, šum mora či ticho hôr…
K fotke som „pričuchla“ ešte za čias temnokomorných. Pár rokov som však
vlastníkom digitálneho dela (Canon), na ktorom obdivujem okamžitosť
výsledku, pričom ale stále tvrdím, že nie aparát, ale oko robí fotku. Moje
fotky určite nie sú technicky dokonalé, pre mňa je fotka vášeň, forma
relaxu, zdroj dobíjania energie. Pri fotke som v extáze trikrát, prvý raz
pri snímaní, druhý pri spracúvaní a nakoniec ten skvelý pocit, že fotka
niekoho zaujme a vyvolá emóciu. Obzvlášť príjemné sú reakcie mojej
priateľky Janky – jej prebásnené vnemy, ako dokáže do morku kosti veršom
presne vystihnúť ‚wocogo‘.
A tak verím, že naše foto-rýmovačky zarezonujú aj v iných dušiach.“

_

Jana Melcerová (básně)

 

„Autorka básničky sa narodila, žije a je si celkom istá, že to tak ostane až
pokým nezomrie. Je to celkom bežná smrteľníčka, akých sú plné uponáhľané
mestské ulice. Má rada vtipných ľudí s nadhľadom a veľkým srdcom, psov,
pocit užitočnosti, ticho na rôzne spôsoby a dobrú kávu. A napísané slová.
Myslí si, že poskladané písmená majú svoje farby, vône, chute i nálady a že
si vedú svoj tajný, nezávislý život, ktorý im tak trochu závidí. A tak si
sem-tam napíše nejakú básničku, ktorú potom pustí po vetre a rozmýšľa, kam
zaletí, či si rozbije nos hneď po štarte, alebo aj dačo znesie. Písanie
básničiek je pre autorku príjemnou kratochvíľou, tichom pred búrkou,
sedatívom, ale najčastejšie samovravou, teda rozhovorom so sebou.
S autorkou fotografií sa zoznámila v tvorivej dielni počas skvelého týždňa
s prívlastkami „intenzívny“ a „tvorivý“, ktorý bol plný dychotajností.“