„Záběry sebe samé, stále jedné a té jisté, a přece se neustále měnící od obrazu k obrazu.“ 

Fotostory z vernisáže výstavy Nobody slovenské fotografky Viki Kollerové.

Príchod do nitrianskej Trafačky sme načasovali nečakane presne. Dovalili sme sa dnu a čo nevidíme? Všetko krásne nainštalované, vínko prichystané a hostia v družnej debate. Podaktorí sa popresúvali len zopár sto metrov od domu, iní zas zopár sto kilometrov, aby strávili niekoľko hodín s priatelmi, fotkami a s autorkou. Pred úvodným slovom nám zahral gitarista Mário Drgoňa skladbu „Paradox“ a výstavu otváral domáci pán František, ktorý tomuto miestu dodáva to správne čaro.

NOBODY – mozaika pre pozorného diváka

Človek sa ocitne v priestore, kde ho obklopujú fotografie. Zábery seba samej, stále jednej a tej istej, a predsa sa neustále meniacej od obrazu k obrazu. Viki Kollerová trávi oveľa viac času sama so sebou ako bežný človek. Jej fotografie nie sú tým, čo by divák od ženského aktu čakal. Sú to skôr snímky, do ktorých musí vstúpiť osobne a nechať sa viesť príbehom. Sem-tam sa stane, že sa nedokáže vynadívať, či odtrhnúť unavené oči od fotografie, keďže to, čo v diele hľadal, na prvý pokus neobjavil.

Viki dokáže splynúť s tieňom a priestorom tak dokonale, že niekedy až zapochybujeme o jej existencii. Určite by nikomu neprekážali fotografie väčších rozmerov a antireflexné sklá, aby sa mohol bez nutnosti prekonávať prekážky, ponoriť do obrazu. Nie sú to žiadne dynamické pózy, oslava tela ani ľahko stráviteľný estetický zážitok. Skôr motívy vyľudnenej krajiny, pripomínajúce výjavy z rajskej záhrady. Pomyselná Eva, ktorá sa s nami hrá na skrývačku, zostáva nepolapiteĺná. Chtiac či nechtiac sa ocitneme späť v realite, keď do nás štuchne divák, ktorý sa tiež potrebuje pozrieť z bližšia …

*

Výstavu Nobody můžete navštívit v nitranské Trafačce do 2.3. 2016

*

Autor textu: Peter Drežík ve spolupráci s Viki Kollerovou

Foto: Peter Drežík