Konečne škola! Už v detstve som bola maniak do školy, hoci teraz, keď moje deti chodia do školy, k škole až taký vrúcny vzťah nemám – pohľad na školu ma potešil v momente, ako som po 45 minútach a 30 kilometroch blúdenia v centre Brna opustila s pomerne veľkým vozidlom pešiu zónu a šťastne zaparkovala pred Biskupským gymnáziom.

So slzami v očiach, nervami v prdeli a spotená sťa uprostred leta som s vyplazeným jazykom vybehla na poschodie a zvítala sa s pani profesorkou Marii Vrbovou, ktorá na otvorení výstavy AFUK 2013 vyjadrila chuť sprostredkovať deťom zážitky s klasickou, či historickou fotografiou. Tá zabezpečila všetok potrebný materiál a už sme len zladili termín, aby vyhovoval mne aj žiakom.

Necítim sa ako profesionál, čo sa týka technických zručností v oblasti fotografie, napriek tomu si myslím, že učiteľ nemusí látku ovládať na 100 %, aby deti niečo naučil.  Tak som nachvíľu z matematiky a fyziky prešla na fotografiu.

Fotografické tvorivé dielne na BIGY v Brne

Hoci škola tmavú komoru má, pri výmene okien na budove sa akosi zabudlo na to, že tmavá komora by mala okná zatemnené, takže na zhotovovanie reálnych fotografií je zatiaľ nepoužiteľná. To však nijako nebráni v tvorivosti, preto som si pre deti nachystala zoznámenie s fotopapierom a fotochémiou.

18. XI. 2013 od 16,00 do 18,00 v priestoroch Biskupského gymnázia.

Fotografické tvorivé dielne na BIGY v Brne„Nemusíte poznať fyzikálne zákony chôdze na to, aby ste dokázali chodiť.“ Touto vetou som začala hneď po predstavení sa. Nebolo mojím cieľom deťom do hláv vtesnať teoretické poznatky o procesoch vzniku obrazu, chcela som, aby mohli tvoriť, objavovať, tešiť sa jednoduchých vecí, napr. z čiernej a bielej na kúsku papiera.

Na krúžok prišlo 11 detí od primy až po sixtu. Mobilom dnes fotia všetci, na digitál niektorí, na film skúša jeden. Kým som im aspoň čiastočne vysvetľovala základné pojmy, nechala som ich navíjať na cievky staré vyvolané filmy. Fotograf Fesoi pridal krátke vysvetlenie o tom, ako to treba vedieť so zavretými očami aj s historkou o kamarátovi, ktorý to vedel tak dobre, že si zabudol pri jednom z prevíjaní zhasnúť, len oči mal zatvorené.

Fotografické tvorivé dielne na BIGY v Brne Fotografické tvorivé dielne na BIGY v Brne

Počiatočný stres zo mňa opadol, v zápale nadšenia som aj zabudla, že som už tradične zablúdila. Aby som však nevyšla z cviku, hneď prvý pokus mi nevyšiel. Osvetlený fotopapier v kúpenej vývojke LQN (1:7) zostal biely ako mlieko. Až ma zamrazilo, že som prešla vyše 150 km na to, aby sa mi niečo nepodarilo! Našťastie som si do tašky zbalila aj vlastnú namiešanú kontrastnú vývojku z domáceho receptára a tá už fungovala – čierna bola ukážkovo čierna!

Fotografické tvorivé dielne na BIGY v BrneZriadili sme si 3 „pracoviská“ s vývojkou, vodou/prerušovačom a ustáľovačom. Deti som poučila o tom, že na vkladanie a vyťahovanie papierov a predmetov z jednotlivých chemikálií sa používajú pinzety, nie nechránené ruky. Chvíľu im trvalo, než si uvedomili, že v každej miske je jedna pinzeta a pinzety sa nemôžu ľubovoľne prekladať z chemikálie do chemikálie, ale potom im to už šlo.

Najprv dosť opatrne a rozpačito objavovali fixovanie bielych miest a vznik čiernych škvŕn, ale vzápätí sa už rozbehli v tvorbe. Doniesli si dosť rôznych opadaných listov, rastlín a iných predmetov, ktoré na striedačku namáčali vo vývojke alebo v ustáľovači a pritláčali na osvetlené fotopapiere. Počiatočné sklamanie z nevydarených obrázkov rýchlo vystriedala radosť z krásnych otlačkov. Niektorí sa pustili do abstraktnejšej tvorby, na papieroch pomocou štetcov miešali vývojku a ustáľovač. Aj napriek upozorneniu sa podaktorí odvážlivci realizovali otláčaním vlastných prstov (a poriadne vyumývať ruky!). Páčilo sa mi, ako niektorí využívali možnosť papier nenamočiť v roztokoch celoplošne, ale ponechať niektoré časti nevyvinuté a neustálené – je to práca s farbou, ktorá vzniká stálym pôsobením svetla na fotopapier.

1466246_544739715601274_860907637_nZa dve hodiny deti vytvorili niekoľko nádherných obrázkov pomocou fotochémie, konkrétnych, aj abstraktných. Pani profesorka sľúbila, že z nich urobí výstavu. Chémia je ešte použiteľná aj v budúcnosti pokiaľ bude záujem.

Domov som odchádzala spokojná – práca s deťmi je pre mňa viac relax než námaha. Navigáciu som vypla, nech ma nenavádza na necesty, len za zvukov Mozartovej Jupiterskej symfónie a hučania stále letných gúm na českej hrkálke som si premýšľala o tvorivosti v každom človeku, o potrebe vyjadrovať sa obrazom, hudbou, slovom, …. o radosti zo života, o každodenných možnostiach a nemožnostiach sebarealizácie. Nie len hotový obraz, ale aj stretávanie sa s ľuďmi je rozmer fotografie, a vôbec nemusí byť umelecká.

 

Autor textu: Eva Vlašic, Foto: Fesoi