Evla a Lýdia mají duše navzájem propletené tisíci pavučinkami snů, nadějí a tužeb.

_

Podvečer sama

 

Prezeráš si vrásky,
života pečate,
vystriedali sviežu hebkosť
v tvojej tvári,
ktorá pomaly ustupovala
ako dievčenské ideály.

 cyanoglass_8

Teraz ukonaná
cítiš tie nesplnené túžby
až na dne srdca.
Z tvojich rúk
sa vznáša spomienka
na teplé dlane muža
a predstava malej detskej rúčky
aj po rokoch
ochraňuje tvoj pokoj.

 

Vo večernom tichu
spriadaš nové sny.
_
Autorka básně: Lýdia Bujnová
Autorka fotohrafie: Evla Vlašičová