Podľa učebníc dejepisu históriu tvoria a píšu najmä muži. Raz však múdro poznamenal Alexander Dumas st.: „Cherchez la femme!“ – v kontexte za všetkým hľadaj ženu. Predstavujem novú rubriku, kde budem pripomínať ženy, ktoré väčším či menším dielom pomáhali mužom tvoriť dejiny, priamo i nepriamo zasahovali do histórie ľudstva a v priebehu dejín umenia sa stali múzami maliarom, básnikom, hercom, muzikantom, fotografom …
Ako vôbec prvá stojí za zmienku moja menovkyňa Eva, oficiálne prvá dáma kresťanskej biblie (Prvá Mojžišova kniha Genezis). Presný dátum stvorenia sa doposiaľ nepodarilo určiť, miesto zrodu je však známe: rajská záhrada Eden, tam stvoril Boh človeka a z jeho rebra neskôr ženu. Vzhľadom na okolnosti stvorenia Eva nezažila ani detstvo, ani bláznivú pubertu, okamžite bola inteligentná a krásna dospelá žena pripravená človeku pomáhať. K inteligencii prirodzene patrí zvedavosť a túžba po poznaní. Tieto božské vlastnosti prefíkane využil had a pokúsil sa rozšíriť Evine obzory nad rámec Božích prikázaní. Ponúkol Eve jablko poznania, ona sa ako vzorná milujúca žena podelila so svojím mužom Adamom a prvý hriech bol na svete.
Nasledovalo vyhnanie z raja sprevádzané pomerne drsnými božími vyhláseniami. Milujte sa a množte sa si neskôr ľudia pridali asi ako útechu k trestu. Pravda je taká, že až po opustení raja sa stal Adam (prvý človek) Adamom a pomenoval svoju ženu Eva – matka všetkých živých a až potom sa im začali rodiť deti.
Ťažko súdiť, aká bola matka, priekopníčky to mali vždy ťažké. Podobne sa nedá zhodnotiť ani úloha manželky – Adamove prípadné sťažnosti nikde zaznamenané neboli. Jednoznačne však možno smelo tvrdiť, že žiadna žena v trvaní ľudstva nikdy nebola častejšie zobrazovaná (nahá) než práve Eva. Napriek nedostatku mužov v čase svojho života sa po smrti stala nekonečnou a večnou múzou (často aj s Adamom) generáciám umelcov všetkých smerov od jednoduchých výtvarníkov až po súčasných renomovaných umelcov.
Snáď najznámejšie stvárnenie stvorenia sveta pochádza od Michelangela a nájdeme ho vo freskovej výzdobe Sixtínskej kaplnky. Eva ako jedna z mála mohla byť bezstrestne zobrazovaná vo svojom povestnom rúchu teda nahá aj v čase temného stredoveku. Evino šťastie, že vtedy nebol prítomný žiadny fotograf, ktorý by verne zachytil realitu. Takto môže byť zobrazovaná štíhla i tlstá, blonďavá i tmavovlasá, proste môže smelo napĺňať všetky fantázie a predstavy o dokonalej žene.
Zlé jazyky tvrdia, že pred Evou bola ešte iná a po Eve ďalšie ženy. Eva je však neprekonateľná, nech sa už na ňu doťahuje ktokoľvek. Sviatok Evy a teda aj prvého ľudského páru si vo viacerých krajinách od stredoveku pripomíname práve vo vianočnom čase 24. decembra.
Náhledové foto: Marta Bevacqua